Permakultúra - riešenie aj pre lenivých intelektuálov

Autor: Štefan Bačo | 14.8.2007 o 8:16 | Karma článku: 11,73 | Prečítané:  16623x

Určite ste počuli o niekom, kto má na záhrade džungľu, ktorá väčšinou vznikla tak, že majiteľ nechal pozemok napospas prírode. Väčšinou takúto džungľu nepolieva, nehnojí, nepostrekuje a prírode sa darí. Zaujíma vás prečo?

Čo je permakultúra je ťažká otázka. Je to podobné, ako keby ste chceli jednoduchú odpoveď na otázku - čo je život.

Krátky pohľad do histórie

Svojho času lesnícky inžinier Bill Molison pracoval pri ťažbe dreva v austrálskych dažďových pralesoch. Bolo to este v časoch, ked sa v pralesoch ťažilo pre drevo, nelikvidovali, nepálili sa pralesy pre získanie poľnohospodárskej pôdy. Prales vzápätí dorástol a vyzeral rovnako ako pred ťažbou...

Molisona zaujala táto obrovská regeneračná schopnosť a rozbehol výskumnú prácu ohľadom tejto vitálnej schopnosti pralesa. Poznatkov pribúdalo a všetko nasvedčovalo tomu, že je v pralese systém, ktorý umožňuje túto obrovskú životaschopnosť... Pohrával sa s myšlienkou, či sme schopní zopakovať vzory z prírodného pralesa a vysadiť nový..

A práve vtedy Mollisonovi napadla geniálna myšlienka vysadiť takýto prales, ale v kombinácii s (pre ľudí) užitočnými rastlinami..

Takže asi tušíte, čo nasledovalo.. Keď sa mu po čase podarilo skombinovať vegetáciu do jedlého pralesa.. nazval to po anglicky Permanent agriculture, a ujala sa skratka „permaculture“.

Dnes je po svete možno niekoľko miliónov nadšencov, ktorí experimentujú s týmto princípom divočiny na zjedenie... Neustále pribúdajú nove poznatky, pretože príroda má na každom kúsku planéty svoje špecifiká a je tu tiež nový prvok pre ňu - teda človek s kreatívnosťou ktorého prales nepočítal.

Odkiaľ brať vzory, ak na Slovensku nemáme dažďový prales?

Určite ste počuli, že niekto ma na záhrade džungľu, ktorá väčšinou vznikla tak, že majiteľ nechal pozemok napospas prírode...


Väčšinou už takúto džungľu ani nepolieva, nehnojí, nepostrekuje... a prírode sa darí.

Ak sa nebudeme ohliadať na estetické kritériá (pretože to je veľmi individuálna - ľudská miera), v podstate by sme mohli uvažovať o implantácii rôznych užitočných rastlín do takejto džungle... Ideálne je nasadiť, čo najviac trvácnych rastlín, krov, stromov ... a potom už len zberať úrodu.

Áno to je pekná predstava, záhradkári to už robia.. a predsa ešte nejaká práca okolo toho navyše je... niekedy až kríže pobolievajú..

Stáva sa.. To je pravé to „estetické“ kritérium. Že by napr. záhradkárovi pasovalo vysadiť šalát na rovnaký kúsoček, kde sa darí aj slimákom. Môžeme si predstaviť, že slimáky budú mať iný vzťah ku šalátu ako záhradkár... Naopak ak záhradkár vysadí šalát tam, kde kraľuje ježko, ktorý si zgustne na slimákoch, je šanca, že na šaláte si pochutná aj majiteľ pozemku.

A to sú tie „výskumy“ permakulturistov po celom svete - nájsť tie najlepšie kombinácie a kompromisy, aby príroda pracovala aj pre nás a namiesto nás...

Pokiaľ sa nájdu zákonitosti, ktoré fungujú všeobecne ..tak sa postupne zaradzujú do databázy permakultury... Je to teda otvorená kniha, kde každý môže prispievať..

Sú však princípy, ktoré fungujú nezávislé na klimatických podmienkach..

Princípy permakultúry

Napríklad, že nebojujeme, ale spolupracujeme s prírodou..

Že v prírode nie sú odpady, len prvky jedlého – potravinového reťazca, kde každý prvok, alebo jeho výlučok slúži ako potrava iného.

Že neznásilňujeme prírodu, aby rešpektovala naše „hriadky“, ale kopírujeme skôr prírodné vzory..

Využívame poznatky o symbióze rastlín a živočíchov, plesní a baktérií, aby sme posilnili vitálne aktivity v pôde.

Že rešpektujeme výškové požiadavky rastlín, zónovanie...

Napríklad, ak máme vlhkomilné rastliny, asi by sme sa nanosili krhly vody, aby sme ich počas suchého leta uspokojili.., preto urobíme na pozemku rybníček, na brehu ktorého vysadíme takéto rastlinky.

Môžeme vysadiť možno menej úrodné divoké rajčiny, ale neriskujeme pohromu spôsobenú zemiakovou plesňou ...

Vysadíme ovocné stromy odolné proti chorobám, možno plody nebudú mať banánovú príchuť, ale nebudeme musieť striekať chémiou, a čo sa týka vitamínov, tak sa určíte neokabátime.

Odmietanie intenzívnej chémie je ďalšou zásadou. Príroda nemá skúsenosti s umelými látkami a veľmi ťažko sa vysporadúva s veľkými dávkami chémie. Preto radšej používame výluhy z prírodných materiálov, ktoré vie spracovať..

Samozrejme, ak by sme mali pozemok ohrozený kobylkami, použijeme v krajnom prípade aj syntetické prostriedky. Dnes už existuje aj rozsiahly výskum okolo biologickej ochrany rastlín, takže prírode môžme pomôcť k rýchlejšiemu nastoleniu rovnováhy.

Ďalším princípom je, že nenechávame pôdu obnaženú (opäť kopírujeme prírodný vzor), ale nastielame priestor medzi jedlými plodinami mulčom (teda biologickým materiálom slamou, senom, kompostom, zelenou hmotou, prírodnými látkami), ktoré nielen udržujú vlhkosť pôdy, ale zároveň bránia rastu nežiadúcich burín a hlavne sú priestorom pre život baktérií, ktoré zlepšujú vitalitu pôdy, zvyšujú množstvo humusu v nej a schopnosť zadržiavať viacej vlahy.


Pochopiť vodný režim na pozemku patrí k najdôležitejším princípom permakulturnej „vedy“.

Ešte k tomu mulču...


Tým, že v ňom vytvoríme domčeky pre chrobáčiky, pripravujeme sa na účinnú pomoc pri eliminovaní vošiek a ďalších škodcov, ktorí by mohli byť kalamitou pre našu záhradku. Niektorí permakulturisti si pestuju lienky a pod., tak že nechávajú rôzne dnom obrátené hrnce, kde sa môžu schovať.

Búdky pre vtákov sú dnes už bežnou praktikou aj pre ekologických záhradkárov..

Budúcnosť permakultúry na Slovensku

Aj u nás narastá počet ľudí, ktorí sa snažia zdravo stravovať a nie každý je pritom záhradkár.

Mnohí si kupujú biopotraviny, takže aj u nás už ekologickí farmári začínajú profitovať z toho, že využívajú prvky permakultúry pri pestovaní vo veľkom. Na západe je to skôr životný štýl, že sa rodiny vyberú na víkend, či dovolenku stráviť na takejto permakulturnej farme, záhrade..

S podobnými ľuďmi, ktorým nie je ľahostajný osud planéty a tiež chcú prispieť k trvaloudržateľnosti..

Je to veľká šanca pre náš vidiek, kde v spojení s vidieckou turistikou určite hostia ocenia možnosť natrhať si plody z permakulturnej záhrady

Pramene informácií

Ak si do vyhľadávača dáte „permaculture“, zistíte, že informácie do konca života neprečítate..

Sú už preložené niektoré materiály do Česko - slovenčiny..., ale tie sú skôr pre ľudí, ktorí absolvovali už nejaký úvodný kurz , alebo strávili nejaký čas na takomto pozemku.

Vlani vyšla kniha Heleny Vlašinovej , kde sú prístupnou formou zhrnuté jej skúsenosti, ktoré prednáša študentom na Mendelevovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzite v Brne, resp. záhradkárom.

Kniha ma názov „Zdravá záhrada“, čo - myslím si - je aj čiastočná odpoveď na úvodnú otázku - o čom je permakultura.

 

Nabudúce: Ako svojim egoizmom pomôcť k záchrane sveta.

 

Foto: archív Asociácie permakultúry


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Správkyňa zatajuje informácie o Bašternákovi, začali ju preto stíhať

Podnet na preverenie prázdneho registra dal denník SME, správkyni hrozí pokuta do 5000 eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Doteraz nedotknuteľný Glváč už znervózňuje aj Smer

Glváč dostal ultimátum od Matoviča.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Glváč by mal nasledovať Šufliarskeho a Lindtnera

Na objasnenie podozrení sa najlepšie čaká mimo funkcie.


Už ste čítali?